Moment

Bolo niečo po šestnástej hodine. Keďže sme sa presťahovali z Nitry do obce vzdialenej asi dvadsať kilometrov od mesta, nezostáva mi nič iné, ako dochádzať do Nitry vlakom. Chcel som si ísť kúpiť lístok, aby som ráno nemusel stáť pätnásť minút pri okienku v rade, kedy sa do Nitry a priľahlej obce sťahuje polovica tej našej. Za prácou, za školou, za rodinou. A v tom je to čaro. Nad okienkom je nalepený papierik formátu A4, kde je napísané: „Vážení cestujúci, lístok si môžete kúpiť až šesťdesiat dní pred odchodom vlaku. Predídete tak stresom a čakaniu v rannej špičke.“ Niečo asi nie je v poriadku, keďže ma pani s úsmevom na perách poslala preč, vraj, nech prídem okolo sedemnástej, že teraz žiadny vlak nejde, ona mi lístok nepredá. Takže mi nezostáva nič iné, ako sa ráno obrniť dávkou zhovievavosti a tolerancie, ktorá panej za okienkom zjavne chýba. Ono si ten papierik, čo je „vycapený“ nad okienkom, treba aj prečítať, nie ho tam len nalepiť! Ten papier totiž automaticky stráca význam. Nevadí, hlavne, že tam je. Heslo: „náš zákazník, náš pán“, absolútne stráca svoje čaro.