Moment

"Čo, rušíš antikvariát?"

"Áno ujo." - odpovedal muž, ktorý v rukách niesol krabicu plnú kníh.

     Strážnik parkoviska sa len zasmial, mávol rukou a poznamenal, že už bolo načase.

Prešiel som okolo toho strážnika, ktorý mal na všetko jasný názor a smeroval som do antikvariátu.

     ZATVORENÉ

"Tak predsa je to pravda." -  pomyslel som si.

V antikvariáte bolo ešte zopár kníh a "pani medzi knihami" sa ma utrápenou tvárou spýtala, čo potrebujem.

"Prečo rušíte antikvariát?" - prebodol som predavačku spýtavým pohľadom.

"Strašne vysoké nájomné." - odpovedala predavačka.

Medzi tým ako mi odpovedala som si rýchlo vybral jednu knihu, pozrel na názov a usúdil, že kniha by mohla byť celkom zaujímavá.

"Aká je tam cena"? - spýtala sa predavačka a napravila si okuliare.

"Päťdesiat" - odpovedal som a zavrel knihu.

"Za tridsať je tvoja." - povedala predavačka - "vezmi si aj iné."

"Ďakujem" - odpovedal som mechanicky. vzal som si ďalšie knihy, ktoré ma zaujali.

"Máte záhradu?" - spýtala sa pani spoza pultu.

"Máme." - odpovedal som, pričom som si v duchu stále opakoval :" vysoké nájomné..do riti!!"

Pani vyhodila na pult záhradkárske časopisy pohybom mäsiara.

"Vezmi si, mne sú na nič." - pani medzi knihami mi nakoniec knihy vnútila a keď som zbadal jej tvár, nemohol som odolať.

"Dovidenia" - pozdravil som medzi dverami.

"Dovidenia a veľa šťastia, keď už my ho nemáme."

Už som sa za ňou ani neobzrel. Neskôr mi toho všetkého prišlo ľúto.

     V tom antikvariáte som si nakúpil všetky knihy, ktoré som neskôr prečítal.

Balzac, Remarque, Dumas, Hugo, Steinbek, Dostojevskij, tých všetkých som zachránil.

Ostatní budú hniť v nejakej tmavej garáži alebo sklade.

     O tom všetkom rozhodol človek, ktorý v antikvariáte hádam ani nebol. Smutné.