„Tak čo ako bude, ha?“
Týmito slovami sa začína román Mechanický pomaranč.
Mechanický pomaranč je úžasné umelecké dielo v podaní Anthonyho Burgessa, ktoré vydal v roku 1962.
Kniha je o mladých chuligánoch, ktorí sa rozhodli nerešpektovať všetky morálne zásady v Británii. Rozhodli sa nerešpektovať pravidlá, ktoré sú deťom odmalička vštepované, ako je napríklad láska. V knihe nie je nikde spomenutá láska. Pokiaľ nerátame znásiľňovanie na uliciach, alebo v domoch, ktoré prepadávali. To však s láskou veľa spoločného nemá.
Hlavnou postavou je mladý bitkár Alex (v knihe zatiaľ nemá priezvisko), ktorý velí skupinke chuligánov, ktorých nebaví v noci spať, ale svojským spôsobom sa vyrovnávať so svetom.
Každý večer partia chlapcov s Londýna sedel a v bare Korova, kde pili mlieko. Mlieko malo byť náhradou za pivo. Vždy potom v noci vychádzali z baru von a ako hovorí Alex, zabávali sa.
V knihe sa nehovorí spisovnou angličtinou, na akú sme zvyknutý zo školy. Hovorí sa hlavne londýnskym slangom a rôznymi implementovanými rusizmami.
oko = ejko
pozrieť = luknuť
Boh = Bog
výborný = chorošo
Druh = Drug
A ešte množstvo ďalších. Mimochodom v knižke je aj slovník, ktorý zaberie 15 strán formátu A5.
Chlapci chodili aj bizarne oblečení. Mali čierne klobúky, biele košele a nohavice, na nohách mali obrovské topánky, ktoré „vždy boli pripravené nakopnúť niečí zadok“ a na oko si lepili mihalnice. Vždy len na jedno.
Alexa stvárnil herec Malcolm McDowell, ktorý sa do filmu úžasne hodil. Mal diabolský pohľad, očarujúci úsmev a svojím výzorom pripomínal presne ten tip chuligána, ktorého Kubrick potreboval.
Alexovi sa však jedna akcia s partiou nepodarila a dostal sa do väzenia na 11 rokov. Po dvoch rokoch sa však dostal do ústavu, kde sa na Alexovi robili pokusy, či dokáže zabudnúť na ultranásilie, ktoré kedysi tak preferoval.
Pokus vyšiel a Alex sa už viac nemohol biť. Skrátka, keď sa mal síť s nikým pobiť, prišlo mu strašne nevoľno a nasledovali kŕče, ktoré ho strašne vyčerpali.
Scény násilia, či už fyzického, sexuálneho alebo mučenia, sa striedajú so scénami s Hitlerom a podobne. Aj pre samotného diváka sú tieto scény značne nepríjemné, aspoň, že sa striedajú so zábermi na Alexove prilepené oko.
Kubrickovo novátorstvo sa prejavilo napríklad pri scéne pádu z okna. Táto scéne je snímaná ako keby z pohľadu padajúceho a pri jej natáčaní bola kamera zhodená šesťkrát na zem. Napriek tomu pády prežila a zlomila sa iba šošovka kamery. Hneď ako film uzrel svetlo světa, v Británii bol zakázaný, no napriek tomu bol nominovaný na štyroch Oscarov za najlepší film, najlepšiu réžiu, strih a scénář. Nezískal však ani jedného Oscara.
Anthony Burgess bol v podstate bohémsky hudobník, ktorý knihu napísal, ako rôzne zdroje udávajú, z nudy. Nemal ju ani veľmi rád. Hneď po knihe skočil Mick Jagger, ktorý kúpil od Burgessa práva za 500 dolárov. Burgess knihu predal, pretože potreboval súrne peniaze. Mick Jagger chcel hrať vo filme hlavnú rolu a zvyšok kapely by hral jeho bandu. To sa však nestalo a na scéne sa objavil režisér Stanley Kubrick, ktorý dielo doviedol dokonca.
Hovorí sa, že film je vždy o niečo lepší, jako kniha. V tomto prípade to tak nie je. Film som videl iba raz, ale knihu som čítal tri krát.
Komentáre
:)
mno len
knihu preciitat, oplati sa to :)
a inak alex delarge 655321 :)
tak tak....fasa kniha :)
ja viem,
btw dakujem za komenty
Vynikajúca recenzia
bez prameň