Moment

Kráčam bosý dolu ulicou. Dlažba je studená, malé kamienky sa mi vrývajú do kože, ako sny, ktoré sa mi o tebe zdajú.

     Prší, je hmla. Vietor ustál. Z okien tmavých izieb, ľudia pohľady mi venujú.

     Či vedia, že ten, ktorý pod oknami im kráča, lásku hľadá? Lásku, ktorú Ti venoval a ktorej Ti dáva stále viac a viac.

     Či vedia, že ten, ktorý po studenej dlažbe, skropenej dažďom, s hlavou sklonenou kráča, srdce má prázdne? Nevedia.

     Či vedia, že ten, ktorý  im sny na kúsky trhá a nahrádza ich svojimi vlastnými, hľadá dušu, telo, ktoré mu tak chýba?

     Musím Ťa nájsť, musím Ťa vidieť, musím Ťa cítiť pri sebe.

     Chcem Ťa vidieť, ako kráčaš, dýchaš, rozprávaš,  sníš, zobúdzaš sa vedľa mňa. 

     Chcem Ťa vidieť, ako miluješ, hneváš sa, smútok či radosť cítiš.

Tváre z okien miznú. Bosý chlapec, ktorý ich vyrušil zo spánku, ich aj tak nezaujíma.