Moment

Všetci sme si už všimli, že na verejných priestranstvách, či je to v bankomatoch, na lampách, na semaforoch, na rohoch budov, všade na nás striehne oko nekompromisnej kamery a samozrejme oko, ktoré túto kameru obsluhuje. Každý deň sme niečím a niekým sledovaní. Každý deň nás sleduje nejaké oko, ako v povestnom Veľkom bratovi od Georga Orwela v knihe 1984. Náš život je stále zachytávaný, zbieraný a (tajne) sledovaný a ukladaný v zložkách, či už štátnej moci alebo súkromných spoločností. To, že kameru nevidíme, neznamená, že kamera nevidí nás. Ľudia už pomaly zabúdajú, aké je to existovať medzi sebou v mieri a preto odvšadiaľ na nás smeruje bystré oko kamery. Poriadok v tejto spoločnosti je možný iba vtedy, kedy ľudský organizmus môže existovať slobodne, samostatne, bez násilia. Asi sa niečoho bojíme, keď musíme byť neustále sledovaní. Kam sa tieto zábery neskôr dostávajú? Kto všetko nás sleduje? A ako dlho ostávajú kamerové zábery v archívoch pre prípadné ďalšie použitie? To všetko sú otázky, na ktoré by sme radi vedeli odpoveď, ale takmer nikto neodpovedá. Nevie, alebo nechce, odpovedať. Sloboda sa stáva neznámym pojmom v živote dnešného človeka. Všade, či už na internete, v televízii v novinách, môžeme sledovať reklamy na tajné kamery, malé mikrofóny, ktoré sa dajú skryť do kníh, kvetináčov. Takto vám do života môže zasiahnuť hocikto. Vtedy prichádza k „porušeniu práv a slobôd“. Tí, ktorí nás sledujú (štát) nám hovorí, že to robí pre našu bezpečnosť. Univerzita v New Yorku sa preslávila tým, keď mladý aktivista zistil, že kamery sú namontované na miestach, kde sa aktivisti stretávali, debatovali, alebo sa proste učili. Nedávno, tiež v Amerike, zistili, že aj ochrancovia poriadku si radi „zašpehujú“, keď namiesto sledovania kriminálnych živlov, sledujú ženy v minisukniach, v tričkách s výstrihom. Prišiel na to ich nadriadený, keď urobil námatkovú kontrolu. Zo štúdie ohľadne monitoringu a video monitoringu vo Veľkej Británii vyplynulo, že ľudia s tmavou pleťou boli až 2,5 krát častejšie sledovaní, ako ľudia bielej pleti. Za zmienku tiež stojí, že až 40% sledovaných bolo vybraných nie preto čo robili, ale preto ako vyzerali. To je nanajvýš zarážajúce. Mladí muži s čiernou, či tmavšou pleťou (černosi, mulati, hispánci, rómovia, indovia, arabi), sú sledovaní podrobnejšie a častejšie ako ostatní. Nosíte široké nohavice, holíte si hlavu? Usmejte sa, ste v skrytej kamere. Najviac znepokojujúci a prekvapujúci výsledok monitorovania je ten, že záznamy s policajnou brutalitou a iným obmedzovaním zo strany štátnych orgánov sa vždy nejako strácajú.