Moment

Z dlhodobého pozorovania na tejto planéte som zistil, že človek je tvor, ktorý sa z hĺbky duše nenávidí. Keď je o niekom skalopevne presvedčený, že je to ten najväčší hlupák, akého doteraz stretol, tak si svoj názor jednoducho nedá zobrať. Bohužiaľ, nájdu sa aj takí, ktorí si nevážia sami seba. Predstavme si svorku. Keď z 10 ľudí, sa k jednému nehodí ostatných deväť, je jasné, že jedinec túto skupinu automaticky opúšťa, pretože jeden človek nemôže prinútiť ostatných deväť členov svorky, aby sa od skupiny proste oddelili. Nech je akokoľvek silný, nech má akékoľvek silné reči o tom, ako to on vydrží, ako sa on obháji. Skupinu opustí, nechce o nej ani počuť. Spoza rohu však svorku stále sleduje, navonok ich nenávidí, ale vnútri sa v ňom čosi láme a ticho závidí. Jedinec nečaká na nič iné, len, aby ho zavolali späť do svorky. Vtedy človek, v počte jeden kus, stráca akékoľvek zábrany, obalí sa do bubliny plnej naivity, k skupine sa vráti a je mu úplne jedno, čo si o ňom hovorí ostatok skupiny za chrbtom. Tomuto jedincovi, ktorý nechce byť sám, ale s niekým, mnoho krát nestačí ani láska najbližšieho. Bezhlavo sa vrhá, do skupiny, ktorej velí alfa samec, najväčší frajer, ktorí sa raz pri stole rozhodol a povedal si: „Viete vy čo? Vezmime ho nas5. Jedinec, ktorý odišiel z presvedčenia, že zbytok celej skupiny sú obyčajní sebci a nafúkanci, sa vráti naspäť do svojej skupiny a prestáva si vážiť sám seba. Zem je z môjho pohľadu veľmi zaujímavá. Rád by som sa tu zdržal dlhšie.