Moment

Vyrazili sme okolo 7:15 z Nitry z autobusovej stanice. Ešte však predtým, ako sme vyrazili, však spolužiačka zistila, že nemá občiansky preukaz, tak nemohla ísť a chuderka musela vystúpiť z autobusu. Trošku mi jej aj bolo ľúto, ale to ma rýchlo prešlo.

Cesta prešla rýchlo, v ušiach mi znel The Beatles, ubehla dosť rýchlo, keďže som asi polovicu prespal, pretože som musel vstávať o 5.30, šofér nemal zvláštne požiadavky, čo ani nemohol, pretože v autobuse chýbali také tie malé smetiačiky.

     Ešte sme len opustili Nitru a už som zacítil odzadu vôňu, tak ostrú, tak nechutnú a nepríjemnú, až ma striaslo. Vodka.  Aj ma núkali, ale musel som odmietnuť, aj z dôvodu, že alkohol veľmi nemusím, aj preto, že som bral antibiotiká a aj preto, že zábava sa dá spraviť aj bez fľašky v ruke. Keď sa však dno fľaše objavovalo podozrivo rýchlo, chalani nelenili a otvorili víno. Tiež do mňa hustili, nech si dám, ale zase som bol nútený odmietnuť.

     Hranice. Asi po hodine, sme prišli na hraničný priechod Jarovce - Bratislava (myslím) a vtedy som si spomenul na Lenku ( dievča bez OP ), ktorá kľudne mohla snami ísť, pretože colníci si nedali ani tú námahu, aby nám okontrolovali občianske. Ale kto mohol vedieť. Myslím, že by bolo oveľa horšie, keby zistila, že nemá občiansky na hraniciach.

     Keď sme prišli do Viedne, vystúpili sme na Maria – Hilfe Strasse, na najznámejšej ulici vo Viedni. Odtiaľ sme išli do parku ruží, ktorý je plný ruží z celého sveta. Poprechádzali sme sa a neskôr sme išli na námestie sv. Štefana, ktorému dominuje nádherný dóm sv. Štefana.

     Konečne nám dali profesorky rozchod a hneď som s kamarátom bežal do najbližšej cukrárne kúpiť rodičom  "Mozartkugeln", bol by hriech, keby som bol vo Viedni a nekúpil Mozartove gule. Keď sme mali nakúpené, išli sme si obzrieť metro. Najprv sme prešli cez turnikety a neskôr sme sa objavili v dave, ktorý nastupoval hromadne do metra. Chceli sme vidieť aj príchod metra, tak sme si počkali, kým súprava, ktorá tu práve bola odíde. Neprešla ani minúta a už prichádzal ďalší vlak. Najskôr ste počuli, ako v diaľke čosi duní, neskôr sa pomaly zvyšovala intenzita vetra v podzemí a až potom, až podozrivo ticho, prišlo metro. Bol hrozný prievan,  noviny dvíhalo zo zeme, babičkám odfukovalo šatky z krku a deduškom noviny z rúk. Preto ich tam asi toľko bolo na zemi. Keď prišiel vlak, využil som to a poslal som kamaráta, aby išiel dnu, že potom hneď vystúpi. Podarilo sa. Mám ho aj natočeného v telefóne.  :-D

     Keď sa však už blížil čas, kedy sa máme stretnúť pri autobuse, museli sme si pohnúť, aby sme ho vôbec stihli a aby nám neušiel. Našťastie sme stihli. ;-)

     Autobus nás odviezol na ďalšiu ulicu, ktorej názov sa mi však nepodarilo zistiť. Znova rozchod. Tak sme sa teda prechádzali po ulici a čo nevidím, zbadal som kaviareň STARBUCKS. Musel som to využiť, vbehol som dnu a objednal si caffe Mocha. Kamarát si objednal donut. Pred kaviarňou na zemi sedel bezdomovec a poprosil ma, či by som mu nedal kávu. Odmietol som ale dal som mu aspoň 50c. Kamarát mu dal tiež, tak si ju pokojne mohol ísť kúpiť pretože určite nažobral na jednu kávu. 

Po tomto dobrodružstve sme sa vybrali do nákupného centra Pandorf, kde sme sa zdržali dve hodiny. Tam to už bola dosť nuda, pretože ma strašne boleli nohy a hlava. S kamarátom sme sa ešte pokúšali okradnúť automat na colu, žiaľ nepodarilo sa. Neskôr, keď prišiel kamarát, oznámil nám, nech radšej ideme preč, pretože nad automatom bola kamera, ktorú sme si nevšimli....jaaaj, to je na dlhé rozprávanie. To bol náš posledný zážitok. Jaaj vlastne nie, kúpil som bratovi aj sebe ešte veľmi peknú kľúčenku. Najprv sme však museli s kamarátom čakať, kým si teta predavačka všimla, že jej niekto stojí pri pulte. Driemala.

Cesta domov prešla bez komplikácií, dopíjali sa fľašky, ktoré ešte ostali a odolali. Znova som odmietol. Mnohí v autobuse už ani nevedeli čo robia, že Michal. ;-)

     Do Nitry sme prišli okolo 18:45 seč  a všetci so zážitkami a krásnymi spomienkami v srdci, vybrali sa na autobusy, na vlaky a do áut, proste domov.....tak to je všetko.

....Viedeň, teš sa, budúci rok prídem znova....