Moment

:DDD nuz ja mam ten isty problem. novy vztah- a neviem. Niektori mi to definovali takto: ked sa rano zobudim je on prvy na koho myslim a pred spanim ten posledny. a vsetky veci ti evokuju prave .. v tvojom pripade "Ju".... a ten pocit blazenosti ked si s nou a nevies sa jej nabazit a chces stale viac jej pritomnosti... asi

tak to je...ráno sa zobudím, myslím na ňu, som v škole, myslím na ňu, zaspávam a stále myslím na ňu..je to nákazlivé :-DDD

to vie? lebo ak je tvoja zamilovanost len tvojou internou zalezitostou... to nie je moc vyhra...

rano myslim nanho,vecer myslim nanho, cez den myslim nanho, ale ked som s nim, tak len vrcim:)
to veru laska nebude:((

keď sa tú otázku nebudeš pýtať ;)

na valasika to prislo...co je neuveritelne... tolko ich od seba odohnal, bol drzy zly a nesikovny... a nakoniec ho oslovilo dievca jeho snov... a nad tym ci som zamilovany som neuvazoval... proste SOM a ako :))

Keď sa ti bude zdať, že ťa napĺňa pocit silný a zároveň krásne neurčitý. Pocit, s ktorým by si dokázal takmer čokoľvek, no ktorý zároveň zväzuje ruky a mätie rozum. Pocit, stratou ktorého získaš rovnaké prázdno ako predtým - a predsa bude už o čosi iné. Pocit, čo vo všetkých svojich vnútorných paradoxoch odráža to nevyslovené nevýslovné - lásku.

že sa jeho správanie zmení na nepoznanie. Musíš mať svoj objekt. Inak je to o ničom. :))) A keď ten objekt svojho záujmu máš, mal by si sa presvedčiť, že patrí Tebe... (že nie je zamilovaná do niekoho iného, že nemyslí na ďalších dvoch). A taký zocelený si už len užívaš plody lásky - máš na tvári úsmev častejšie ako predtým, chce sa Ti spievať, aj keby si nikdy predtým nespieval... a podobné bláznovstvá. Máš ju stále pred očami, šalieš, keď ju dlhšie nevidíš, či nepočuješ alebo si nepíšete. A potom taký vytešený sa s ňou môžeš baviť o hocijakej hlúposti a Tebe to zneje ako rajská hudba...

veru tak...:)