Moment

rád sa zamýšľam

to som rád teda. ďakujem

zamyslenie sa nad sebou je dobré, ak nás posúva dopredu. Čo myslíš, nemali by sme na minulosť zabudnúť?
Je dobré prispôsobovať sa? Čomukoľvek?

to som nenapísal.. minulosť sú okamihy, ktoré si každý prežil.. či chce, či nechce.. človek sa stále niečomu prispôsobuje.. nie čomukoľvek, ja som napísal, že nie je správne sa prispôsobovať niečej minulosti.. aspoň ja to tak vnímam

asi si myslela aj prítomnosť.. tej sa človek, podľa mňa, musí prispôsobiť..samozrejme, môže ísť "proti vetru", vtedy si ale treba uvedomovať dôsledky svojho konania.. asi tak nejako..

Ja som položila otázky, nie že si to ty napísal.

Nemusíš sa prispôsovovať, ani ísť proti vetru, lebo to by sa ti vrátilo do tváre. Ale zostať sám sebov !

Vždy by sme sa mali prispôsobovať niečomu, čo nás povznáša a uspokojuje. Nie tomu, čo nás ubíja a flustruje.
Dôstojnosť je len jedna.

niečomu čo ma povznesie, ale sem tam sa človek musí prispôsobiť aj tomu, čo ho ubíja, ničí.

ale nie opakovane.Hovorí sa, že dva krát tú istú chybu urobí len hlupák. Prečo neuvažuješ o tom, aby sa v prípade dvoch ľudí neprispôsobil ten so"zlou" tomu s "krajšou" minulosťou. Je to drina, ja viem, ale aspoň si bude čo vážiť... Takto je to len o ľútosti a sústavnom ospravedlňovaní. Veď to je únavné.....V jednej knihe som čítal vetu, poslednú v tej knihe: V živote sa správaj tak, aby si nemusel prosiť o odpustetnie (Erich Segal).