Moment

  Včera (28. 09. 07) večer prišiel ocino z práce a povedal, že zajtra (dnes) (dosť komplikované :-D) bude celkom pekné počasie, či nepôjdeme do Rudna nad Hronom (ďalej iba Rudno). Samozrejme, že som sa potešil, pretože Rudno je veľmi pekná a malebná dedinka.

      Na druhý deň sme teda vyštartovali z domu, cesta prebehla bez komplikácií, nepršalo, príjemných 21 stupňov. Do Rudna sa prechádza cez mesto Nová Baňa. Práve keď sme tadiaľ prechádzali, zastavili sme sa v obchodnom dome, že si pôjdeme nakúpiť niečo na jedenie a kávu (ktorá sa doma minula). Zaparkovali sme pred obchodom, nakúpili čo bolo treba a pri nastupovaní do auta sme začuli hudbu.

     Hudba prichádzala od miesta kde sa rozprestieral jarmok, ktorý práve v Novej Bani bol. Hneď sme sa tam išli prejsť, poobzerať sa a nadýchať sa tých krásnych vôní, ktoré sa miešali s krikom ľudí, radostným štebotom detí a so spevom folklórneho súboru, ktorý vystupoval na námestí uprostred, ktorého stojí pomník hneď pred kostolom, ktorý bol postavený po roku 1391 súčasne aj s chudobincom a nemocnicou. V roku 1664 kostol obsadili turci a bol v rukách protestantov. 

      Potulní predavači tu predávali výrobky od výmyslu sveta. Hrnčiari predvádzali svoje umenie, kováči svoje a pekárky trdelníkov svoje.

     Na predaj tu boli záclony, obrusy,  sladkosti, oblečenie, jedlo nevynechávajúc klobásky, pirohy a samozrejme burčiak a pivo, z ktorého sme si však nemohli dať, pretože sme prišli autom a okrem toho, by bolo dosť blbé prechádzať sa po námestí s ocinom a bratom a pričom by som si upíjal z piva.

     Po jarmoku, sme sa teda vybrali do Rudna, kde sme sa chystali na hríby. Huby sme však nenašli ale hneď ako sme pri lese vystúpili z auta zazrel som salamandru škvrnitú, ale nestihol som ju odfotiť, pretože sa ma zlakla (neviem prečo) a ihneď zaliezla do svojho domčeku v zemi. Po tejto príhode sme sa vybrali na miesto zvané kaštieľ. Stál tu tzv. Žakýl hrad, ktorý sa radí medzi "pohronské hrady". Prvá a zároveň aj posledná nepriama zmienka o hrade je až z roku 1560. Opevnenie hradu miestami široké 1,8 m je ešte dodnes zreteľne viditeľné. Okolo 308 rokov neskôr sa na kaštieli tiež diali veci. Cez druhú svetovú vojnu sa tu zabývali partizáni, ktorí ušli Rudno brániť do hôr. Cez deň však partizánov napadla nemecká jednotka, ktorá všetkých 16 ochrancov svojej rodnej dedinky postrielala.

     Po piatich hodinách strávených v lese sme sa vybrali do tzv. druhej doliny, len tak zo zvedavosti sa poobzerať, pretože tam chodievame veľmi zriedka. Z Rudna sme odchádzali okolo tretej poobede konečne domov s nachodenými kilometrami v topánkach.

     Predtým ako sme prišli domov, sme ale ešte boli v Jelenci na vrchu zvanom Gaštanovica, na ktorom rastie najväčší gaštanový háj v strednej Európe. Gaštanový háj vyrástol pod hradbami hradu Gýmeš. Niektoré jedince majú aj 200-300 rokov. Gaštany sme však nenašli, pretože sme asi išli po zlej ceste a keďže začalo pršať a brata strašne bolela hlava, vrátili sme sa do auta, naštartovali a pomaly sa vracali domov s pocitom, ktorý má človek iba vtedy, keď za jeden jediný deň zažije toľko zážitkov, uvidí toľko krás a dokonale si prevetrá hlavu.

      Keď sme sa vrátili domov, brata strašne bolela hlava a hrdlo. Odmeral si teda a teplotu a mal 37,8 stupňa. Ocino sa ani nestihol prezliecť a už išiel s bratom na pohotovosť.

     ...víkend ako každý iný...