Asi pred dvoma rokmi so sa dozvedel, že pani Sára otehotnela. Povedala mi to moja mamka, ktorá vie na našej ulici o všetkom. Kto sa nasťahuje, odsťahuje, kto zomrel, dokonca krkavce sa rozprávajú na neďalekom poli, kto ešte len má zomrieť.
Najskôr som tej to správe nevenoval pozornosť. " no booože ", pomyslel som si. Vôbec ma to nezaujalo. Asi preto som na to hneď zabudol a spomenul som si na nato, až keď som zbadal pani Sáru, ako sa vracia z pôrodnice z kontroly.
Je pravda, že ženy, keď nesú pod srdcom dieťa, opeknejú. Telo sa asi teší, že môže do tohto sveta priniesť nový život, novú lásku, ktorá je tak vzácnym artiklom vo svete.
Pani Sára sa zaokrúhľovala, rástlo jej bruško, vonku sa zjavila iba sem - tam, keď sa prišla na ulicu ukázať, keď si prišla pre noviny, ktoré jej nosili alebo sa len tak prevetrať.
Po deviatich mesiacoch prišla, keď som sa práve chystal von, sanitka. Pani Sára ma ešte stihla pozdraviť, nastúpila do sanitky, ktorá ju rýchlo odviezla do pôrodnice. Po dvoch týždňoch sa vrátila domov aj s tým malinkým tvorom v rukách. Dali mu meno Michal. Pani Sáru priviedol domov manžel, s náručím plným kvetov a rôznych darov, ktoré podostávali od kamarátov a známych.
Dieťa postupne rástlo, naučilo sa chodiť. Najprv dosť nesmelo so strachom, neskôr sa už vybral na prvú prechádzku s mamou.
Teraz chlapec pobehuje po ulici po ulici, učí sa prvé slovká, hrá sa so sestrou a práve teraz si pred domom v tom, jesennom počasí, púšťa šarkana. Pani Sára ho s úsmevom na perách pozoruje z okna.
Babičky na lavičke sa rozprávajú, štrikujú, pričom pozorujú chlapca a spomínajú, ako ony priviedli na svet svoje deti, ako aj ony darovali svetu svoje dieťa a ako ich aj ony z okna pozorovali.
Všetky sa pousmejú, pani Sára sa stráca v okne, krkavce sa rozkrákajú....
Komentáre
kolobeh života